Ak sa s nejakou osobou zaobchádza rozdielne ako s inou osobou v porovnateľnej situácii, a to z dôvodu jej náboženského vyznania alebo viery alebo etnicity, môže takéto zaobchádzanie viesť k diskriminácii na základe náboženstva alebo viery.
Čo je náboženská diskriminácia?
Náboženské vyznanie alebo viera znamená, že vyznávate určité náboženstvo alebo ho nevyznávate, máte náboženské presvedčenie, inú vieru alebo presvedčenie (spravidla filozofické), alebo ste osoba neveriaca. Môžete byť členom či členkou organizovaného náboženského spoločenstva (s jednoznačne danou štruktúrou a systémom viery) ako napríklad katolíckej (rímskokatolíckej alebo gréckokatolíckej), protestantskej (napríklad evanjelickej a.v. – luteránskej, alebo reformovanej – kalvínskej) či pravoslávnej cirkvi, môžete byť moslim, sikh, mormon, baptista, judaista (osoba židovského vierovyznania) alebo neveriaci, ateista, alebo tiež nemusíte vyznávať žiadne filozofické alebo náboženské stanoviská. Za diskrimináciu z dôvodu náboženstva alebo viery sa považuje aj diskriminácia z dôvodu vzťahu k osobe určitého náboženského vyznania alebo viery, napr. ak je dotknutá osoba rodinným príslušníkom osoby patriacej k určitému náboženstvu alebo je s takouto osobou nejakým iným spôsobom spájaná.
Zákaz diskriminácie môže byť porušený aj vtedy, ak sa určité práva odopierajú osobe a zaobchádza sa s ňou rozdielne (lepšie alebo horšie) ako s inou osobou nielen na základe skutočných dôvodov, ale aj na základe mylnej domnienky. K diskriminácii môže navyše dôjsť rôznymi spôsobmi a nemusí to byť vždy len priamou a zjavnou cestou. Je preto dôležité naučiť sa rozpoznávať rôzne formy diskriminácie.
príklad Podľa rozhodnutia Ústavného súdu skutočnosť, že niekto je alebo nie je duchovným určitej cirkvi, predstavuje takisto „iné postavenie“ podľa článku 12 Ústavy SR a podľa antidiskriminačného zákona. Osoba vykonávajúca duchovnú činnosť v rámci cirkvi teda tiež nemôže byť diskriminovaná na základe tohto dôvodu, pričom v pracovnoprávnych vzťahoch aj tu platia ustanovenia všeobecnej antidiskriminačnej legislatívy a nie cirkevného práva.
Na druhej strane, zákon stanovuje povinnosť predloženia čestného vyhlásenia najmenej 50 000 plnoletých členov majúcich štátne občianstvo Slovenskej republiky a majúcich v nej trvalé bydlisko ako podmienku pre registráciu nových cirkví a náboženských spoločností. Túto podmienku Ústavný súd nepovažoval za nesúladnú s ústavou či za diskriminačnú v porovnaní s požiadavkami kladenými na iné (tzv. tradičné) cirkvi. Podľa názoru Súdu odmietnutie registrácie takých cirkví štátom za nesplnenie uvedenej – i keď pomerne prísnej – podmienky nepredstavuje samo osebe prekážku výkonu slobody náboženskej viery, ktorá je ako základné ľudské právo svojou povahou individuálna.
K diskriminácii na základe náboženstva alebo viery môže dochádzať v rôznych oblastiach života, najčastejšie však k nemu dochádza na pracovisku.
Zamestnanecké vzťahy
Podľa práva ľudských práv je zakázaná diskriminácia vo vzťahu ku ktorémukoľvek aspektu zamestnaneckých vzťahov, vrátane prijímania do zamestnania, prepúšťania, odmeňovania, zadávania úloh, funkčného postupu, odborného vzdelávania či akýchkoľvek iných okolností či podmienok výkonu zamestnania.
príklad Ak sa o prácu uchádza moslimská osoba s tou najlepšou kvalifikáciou, bolo by diskriminačné neprijať ju len z toho dôvodu, že zamestnávateľ sa domnieva, že by nezapadla dobre do prevažne kresťanského prostredia na pracovisku.
Na druhej strane, neprijatie osoby z kresťanskej komunity, ktorá je známa pre svoje radikálne názory do služby na recepciu hotela z dôvodu, že odmieta ubytovať nezosobášené páry, nemusí byť považované za diskrimináciu, keďže existujú oprávnené dôvody pre neprijatie.
Môžu teda existovať odôvodnené a oprávnené výnimky dovoľujúce v niektorých prípadoch rozdielne zaobchádzanie z dôvodu náboženstva alebo vyznania.
Obmedzenie vo vzťahu k iným právam a slobodám
V súčasnosti, vzhľadom na bezpečnostné obavy vyplývajúcich z rastúceho nábožensky motivovaného násilia, môže dochádzať aj k obmedzovaniu a okliešťovaniu iných práv a slobôd na základe diskriminačných dôvodov. Najviac dotknutými môžu byť sloboda prejavu, sloboda spolčovania, sloboda náboženstva alebo sloboda pohybu.
príklad Úrady môžu odmietnuť registráciu politickej strany, ak je dokázateľné, že jej členovia vyznávajú také náboženské názory, ktoré nie sú zosúladiteľné s princípmi demokracie, alebo ktoré podnecujú násilie.
V tejto Príručke sa môžete dozvedieť viac o oblastiach každodenného života, v ktorých najčastejšie dochádza k diskriminácii.