Čo zahŕňa povinnosť zabezpečiť humánne a dôstojné zaobchádzanie a ako posúdiť, či došlo k porušeniu?
Každý má právo na humánne a dôstojné zaobchádzanie. To znamená, že zástupcovia štátu sa musia nielen vyhnúť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo mučeniu, ale musia tiež aktívne chrániť a vyšetrovať všetky prípady, keď takéto zaobchádzanie vykonal niekto iný.
Zistite viac o:
Určité podmienky v ústave na výkon väzby alebo v ústave na výkon trestu odňatia slobody (ako sú podmienky vo vašej cele, napr. zabezpečenie svetla a počet osôb) alebo konanie štátnych príslušníkov (ako je použitie sily alebo osobná prehliadka), ak nie sú vykonávané správne, môžu spôsobiť fyzickú bolesť alebo pocit, že ste boli ponížení. Ľudské práva zakazujú štátnym inštitúciám alebo úradníkom spôsobovať vám takéto utrpenie kedykoľvek a v akejkoľvek situácii. Nazýva sa zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo v najzávažnejších prípadoch – zákaz mučenia.
Určité obmedzenia vašich práv nespôsobia bezprostredné utrpenie.
príklad Hoci máte právo na primeranú úroveň osvetlenia v cele, deň so stlmeným svetlom vám zvyčajne nespôsobí väčšie nepríjemnosti. Avšak štyri mesiace v polotme by mohli vážne poškodiť vašu emocionálnu pohodu alebo potenciálne poškodiť váš zrak.
Aby bolo možné konštatovať, že sa s niekým zaobchádzalo neľudsky, ponižujúcim spôsobom alebo že bol dokonca podrobený mučeniu, musí existovať určitá minimálna úroveň utrpenia, ktoré mu bolo spôsobené. Samotné nepohodlie, aj keď trvá určitý čas, sa nepovažuje za porušenie zákazu neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania. Preto je vždy potrebné posúdiť, či došlo k obmedzeniu vašich práv a či účinok tejto konkrétnej situácie bol pre vás osobne taký závažný, že porušil vaše práva.
Situácie, v ktorých by sa podmienky mohli považovať za neľudské alebo zaobchádzanie za ponižujúce, sa môžu u jednotlivých osôb líšiť. Situácia, ktorá je pre jednu osobu úplne normálna, môže byť pre inú osobu ponižujúca. Preto je dôležité posúdiť každú jednotlivú situáciu osobitne, pričom sa zohľadnia charakteristiky zaobchádzania a dotknutej osoby, ako napr.:
- vek, pohlavie, zdravotný stav atď.
príklad Napríklad určitý čas strávený v chladnej cele môže zdravému dospelému človeku spôsobiť menšie nepríjemnosti, avšak dlhší pobyt v chladnej teplote môže staršiemu človeku v zlom zdravotnom stave spôsobiť vážne utrpenie a poškodenie.
príklad Ak sa mäso poskytuje osobe bez špeciálnych stravovacích potrieb, nemalo by jej to spôsobiť žiadne poníženie. Avšak nútenie osoby, ktorej náboženské presvedčenie zakazuje jesť mäso, bude s najväčšou pravdepodobnosťou nielen porušením jej slobody náboženského vyznania, ale spôsobí jej aj poníženie a morálne utrpenie.
- podmienky a následky zaobchádzania atď.
príklad Ak sa osobná prehliadka celého tela vykoná bez zjavných dôvodov, ale len raz, v súkromí, príslušníkom rovnakého pohlavia, je nepravdepodobné, že by porušovala zákaz ponižujúceho zaobchádzania. Ak sa však takáto prehliadka vykonáva každý deň počas jedného mesiaca bez zjavného dôvodu, s najväčšou pravdepodobnosťou bude ponižujúca a spôsobí vážne poníženie. Podobne, ak sa prehliadka celého tela vykoná raz, ale vykoná sa verejne, s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobí vážne poníženie a bude sa považovať za ponižujúcu.
- priebeh a pravidelnosť zaobchádzania atď.
príklad Ak sa dve osoby delia o malú celu, do ktorej sa zmestia dve postele, ale napriek tomu majú po väčšinu dňa prístup do väčšej spoločnej miestnosti, s najväčšou pravdepodobnosťou to nebude porušovať zákaz neľudského zaobchádzania. Ak sú však tieto osoby nútené stráviť 23 hodín denne počas dlhšieho obdobia v cele, v ktorej nie je miesto na sedenie ani na pár krokov, môže to spôsobiť vážne duševné a fyzické utrpenie.
Na akékoľvek použitie sily sa vzťahujú prísne podmienky. Najdôležitejšie je, že by sa mala použiť len vtedy, keď je to nevyhnutne potrebné na predchádzanie nebezpečenstvu alebo zabezpečenie poriadku. Prečítajte si viac o týchto podmienkach použitia sily.
Vo všeobecnosti sa každé použitie sily, ktoré nie je nevyhnutne potrebné, považuje za porušenie zákazu neľudského zaobchádzania alebo dokonca mučenia. Aj použitie ľahkej fyzickej sily môže byť porušením ľudských práv, ak zasahuje do ľudskej dôstojnosti osoby.
Na posúdenie toho, či boli práva osoby porušené použitím sily, je okrem vyššie uvedených všeobecných kritérií dôležité posúdiť aj povahu správania zadržanej osoby alebo odsúdeného, mieru nebezpečenstva, ktorú predstavovalo, a to, či použité opatrenia neboli neprimerané na ukončenie tohto správania.
príklad Opakované udieranie spútaného zadržaného alebo odsúdeného, ktorý je premiestňovaný do inej budovy a fyzicky sa nebráni premiestneniu, je porušením zákazu neľudského zaobchádzania. Pripútanie a spútanie zadržaného alebo odsúdeného, ktorý sa fyzicky bije s iným odsúdeným, však s najväčšou pravdepodobnosťou neporušuje zákaz neľudského zaobchádzania.
Ak použitie sily zo strany štátnych úradníkov viedlo k niečej smrti, prečítajte si viac o práve na život.
Správa ústavu alebo iné príslušné orgány zodpovedné za vaše zadržanie sú tiež povinné predchádzať a riadne vyšetriť všetky prípady, keď s vami príslušníci zboru, väzenská stráž alebo iní väzni zaobchádzali neľudsky, ponižovali vás alebo dokonca mučili. Hoci štát v týchto situáciách nemusí byť ani priamo zodpovedný za samotné zaobchádzanie, musí riadne prešetriť vaše sťažnosti na zlé zaobchádzanie alebo neľudské podmienky a zabrániť ich opakovaniu v budúcnosti. Ak si túto povinnosť nesplní, bude sa mať za to, že štát porušil zákaz mučenia alebo neľudského či ponižujúceho zaobchádzania.