Nenávistné prejavy sa môžu manifestovať rôznymi spôsobmi, preto je potrebné posúdiť rozdielne situácie z pohľadu, či v danom prípade môže alebo nemôže ísť o prejav nenávisti.

Formy nenávisti prejavené v súkromí

Nie je potrebné si robiť ilúzie, že výrazy obsahujúce nenávisť a urážlivé výrazy voči určitým jednotlivcom a skupine jednotlivcov sa v súkromnej sfére dennodenne nevyskytujú. Niektorí ľudia majú vzhľadom na svoje všeobecné negatívne postoje k týmto osobám alebo skupine osôb tendenciu vo svojej súkromnej komunikácii vyjadrovať názory drsným a urážlivým spôsobom.
 
príklad Dvaja kamaráti si počas video hry zdieľajú rasistické vtipy.
 
Takáto súkromná komunikácia sa zvyčajne nepovažuje za prejav nenávisti, keďže cieľom nenávistných prejavov je verejne vyzvať k nenávisti skupinu osôb alebo dokonca celú spoločnosť. Preto takéto konanie nepredstavuje porušenie ľudských práv a nie je trestné. Ak sú však takéto nenávistné prejavy nekontrolovane, môžu preniknúť do verejnej sféry a môžu vyvolávať ďalšie napätie a ďalšie formy nelegálnej diskriminácie a zneužívania. Štát by sa preto mal usilovať zabezpečiť riadne vzdelávanie o škodách spôsobených nenávistnými prejavmi a diskrimináciou.

Prejavy nenávisti vyjadrené verejne

V prípade, že ide o verejne vyjadrený prejav nenávisti, ide o veľmi závažný čin, ktorý je trestný. Slovenský trestný zákon postihuje trestné činy z nenávisti trestom odňatia slobody, uložením pokuty alebo nariadením výkonu prác vo verejnom záujme. Na kvalifikáciu skutku ako trestného činu z nenávisti je potrebné, aby skutok splnil znaky uvedené v § 423 a/alebo 424 trestného zákona. Za takéto trestné činy je možné považovať verejnú oslavu, popieranie alebo zľahčovanie Holokaustu a zločinov totalitného politického režimu, ako i trestné činy proti mieru a ľudskosti.
 
Prejavy nenávisti je možné šíriť nielen v skutočnom (reálnom) živote ale aj prostredníctvom internetu. Môžeme ich zaradiť do rôznych kategórií. Napríklad nenávistné prejavy zamerané na podnecovanie náboženskej alebo rasovej nenávisti, nenávistné prejavy zamerané na oslavu vojnových zločinov atď.
 
príklad Skupina ľudí usporiadala verejné zhromaždenie blízko miestneho kostola, kde jej členovia kričali nadávky namierené na kresťanov.
 
Prejavy nenávisti online
Nenávistné prejavy online sú tolerované viac ako nenávistné prejavy vyjadrené offline v skutočnom živote a ich kontrola je, žiaľ, ťažšia. Používatelia sa skôr uchyľujú k hanlivému vyjadrovaniu online ako offline. Nenávistné výroky online sa šíria a umocňujú podceňovaním ich účinkov a tiež presvedčením niektorých používateľov, že na internete si môžu užívať určitú beztrestnosť a sú chránení anonymitou. Takéto uvažovanie je však nesprávne, pretože verejné orgány tiež prijímajú opatrenia potrebné na boj proti nenávistným prejavom šíreným online.
 
príklad Niekoľko používateľov internetu zverejnilo nenávistné komentáre pod článkom o tom, že homosexuálny pár sa oženil a adoptoval si dieťa. Používatelia boli neskôr súdení a uznaní vinnými z podnecovania k nenávisti.
 
Nenávistné prejavy online sa väčšinou považujú za rovnocenné nenávistným prejavom vyjadreným offline, v reálnom živote a za šírenie nenávistných prejavov je možné vyvodiť zodpovednosť. Vzhľadom na spôsob, akým internet funguje, možno zodpovednosť vyvodiť aj voči prevádzkovateľom platforiem a portálov, ktorí vytvárajú podmienky pre šírenie nenávistných prejavov a neodstraňujú komentáre, ktoré ich obsahujú.
 
príklad Spravodajský portál čelil trestu uloženia pokuty, pretože po prijatí správ o nenávistných komentároch pod článkami zverejnenými na spravodajskom portáli o Židoch, neurobil žiadne kroky na ich odstránenie.
 
Popieranie, zľahčovanie, prehliadanie a velebenie zločinov proti ľudskosti
Štát je zodpovedný za potrestanie akejkoľvek vedomého, verejného prehliadania,  popierania, zľahčovania alebo velebenia zločinov genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov namierených proti skupine osôb  alebo voči jednotlivým členom tejto skupiny, ak sa to deje spôsobom, ktorý môže podnecovať k násiliu alebo nenávisti.
 
príklad Ak niekto v rozhovore vysielanom v televízii tvrdí, že Holokaust zapríčinil smrť len niekoľkým židovským osobám a nie miliónom, popiera tým existenciu tohto trestného činu.

Zdroje

Naposledy aktualizované 01/04/2021