Čo sa rozumie pod pojmom "súkromný život"?
"Súkromný život" je veľmi široký pojem, ktorý sa nedá presne definovať. Súkromný život sa v kontexte ľudských práv chápe ako všetky aspekty života a identity človeka, a to tak sociálne, ako aj fyzické. Súkromný život teda zahŕňa vzhľad jednotlivca, jeho sexuálnu orientáciu, záujmy, preferencie, profesionálne a súkromné aktivity, vzťahy s inými ľuďmi - rodinou, priateľmi a širším vonkajším okruhom, životné rozhodnutia, domov a korešpondenciu. Jednoducho povedané, súkromný život zahŕňa všetky aspekty životného štýlu človeka alebo to, čo človek považuje za súčasť svojej osobnosti.
Existujú nejaké výnimky?
Právo na súkromný život nie je absolútne, a preto môže podliehať obmedzeniam.
Európsky dohovor o ľudských právach stanovuje tri kritériá, ktoré musia byť splnené, aby bolo obmedzenie zákonné:
1. Obmedzenie je stanovené zákonom: vo vnútroštátnom práve existuje ustanovenie, ktoré takéto obmedzenie umožňuje
2. Obmedzenie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné v záujme:
- národnej bezpečnosti
- verejnej bezpečnosti
- hospodárskeho blahobytu krajiny
- predchádzania nepokojom a zločinnosti
- ochrany zdravia alebo morálky
- ochrany práv a slobody iných osôb
3. Obmedzenie je primerané (nie väčšie, ako je potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa)
Tieto kritériá všeobecne prijali a uplatňujú aj iné medzinárodné inštrumenty na ochranu ľudských práv a riadia sa nimi vnútroštátne orgány.
Kto chráni toto právo?
Štát je hlavným garantom ľudských práv. Jeho povinnosti sú dvojaké: negatívne (povinnosti "niečo nerobiť") a pozitívne (povinnosti "niečo robiť").
Negatívnou povinnosťou je zdržať sa svojvoľného zasahovania do súkromných záležitostí jednotlivcov. Pozitívnou povinnosťou je zabezpečiť rešpektovanie súkromného života vo vzájomných vzťahoch jednotlivcov.
Medzinárodné uznanie tohto práva
Toto právo bolo sformulované po skončení druhej svetovej vojny, keď sa medzinárodné spoločenstvo rozhodlo stanoviť spoločný štandard ochrany základných práv.
V roku 1948 bola na tento účel prijatá Všeobecná deklarácia ľudských práv. Jej článok 12 znie:
Nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromia, rodiny, domova alebo korešpondencie, ani útokom na svoju česť a povesť. Každý má právo na ochranu zákona proti takýmto zásahom alebo útokom.
Toto právo bolo neskôr začlenené do medzinárodných a regionálnych dohovorov o ľudských právach. Je zaujímavé, že rozsah tohto práva sa postupom času rozširuje. Svetové spoločenstvo si ani nevedelo predstaviť, aký veľký objem osobných informácií bude zaznamenávaný virtuálne. Rozsah tohto práva sa rozšíril s rozvojom moderných technológií a v súčasnosti zahŕňa aj súkromie na internete.