Osobná sloboda a bezpečnosť

Čo je osobná sloboda a bezpečnosť človeka?

Právo na osobnú slobodu a bezpečnosť znamená právo na fyzickú slobodu a právo nebyť nezákonne a svojvoľne zadržiavaný. Ak je osoba zadržaná, musia existovať dôvody (podmienky na zadržanie) a musí byť dodržaný postup, ktorý je stanovený zákonom. Právo na slobodu a bezpečnosť osoby by sa nemalo zamieňať so slobodou pohybu - tá je samostatným právom. 

Zbavenie osobnej slobody nemusí nevyhnutne znamenať zatknutie alebo umiestnenie do väzenskej cely. Môže mať aj iné formy, napríklad nedobrovoľné umiestnenie do psychiatrickej liečebne, zadržanie v hraničných tranzitných zónach, umiestnenie do policajného auta alebo dokonca domáce väzenie.

Môže byť pozbavenie osobne slobody zákonné?

Existujú okolnosti, za ktorých môže byť osoba zákonne zbavená slobody. To znamená, že osoba je zadržaná na základe platných dôvodov a podľa jasných postupov stanovených zákonom.

Zadržanie môže byť vo všeobecnosti založené na týchto dôvodoch:

  • odsúdenie príslušným súdom
  • ak osoba nesplnila súdny príkaz alebo na zabezpečenie toho, aby osoba dodržiavala zákon
  • ak je osoba podozrivá zo spáchania trestného činu a je to potrebné na zabránenie inému trestnému činu alebo na zabránenie úteku danej osoby
  • zo zdravotných a/alebo sociálnych dôvodov: napr. nedobrovoľné umiestnenie osoby do zariadenia na starostlivosť o duševné zdravie alebo ak je potrebné zabrániť šíreniu infekčných chorôb
  • neoprávneného vstupu do krajiny alebo v prípadoch deportácie alebo vydania

Kto chráni toto právo?

Hlavným garantom ľudských práv je štát. Jeho povinnosti sú dvojaké: negatívne (povinnosti "niečo nerobiť") a pozitívne (povinnosti "niečo robiť").

Negatívna povinnosť vyžaduje, aby sa štát zdržal porušovania práva na osobnú slobodu a bezpečnosť, t. j. aby nezadržiaval osoby nezákonne. Pozitívny záväzok zahŕňa povinnosť poskytnúť ochranu pred nezákonným zadržaním každému v rámci svojej jurisdikcie a zabezpečiť, aby osoba bola zbavená slobody len v súlade so zákonom a nearbitrárne.

Medzinárodné uznanie tohto práva

Všeobecná deklarácia ľudských práv, významný dokument v oblasti ľudských práv, ktorý bol prijatý po skončení druhej svetovej vojny, obsahuje dva články, v ktorých sa toto právo spomína. 

Článok 3 znie: 

Každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť

a v článku 9 sa ďalej uvádza, že 

Nikto nesmie byť svojvoľne zatknutý, zadržiavaný alebo vyhostený

Právo na osobnú slobodu a bezpečnosť je všeobecne uznávané - nachádza sa vo všetkých všeobecných univerzálnych a regionálnych dohovoroch o ľudských právach.

Jednu z foriem pozbavenia slobody, keď sa osud alebo miesto pobytu zmiznutej osoby utajuje, upravuje od roku 2010 samostatný dohovor - Medzinárodný dohovor na ochranu všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím.

V kontexte

Zdroje

Naposledy aktualizované 12/04/2024