Čo je diskriminácia?

K diskriminácii môže dochádzať mnohými rozličnými spôsobmi a v mnohých oblastiach života. Je preto dôležité naučiť sa rozpoznávať situácie, v ktorých dochádza k diskriminácii a vedieť, či máte právo sa sťažovať a kde sa môžete sťažovať.

K diskriminácii dochádza, ak sa s danou osobou zaobchádza nespravodlivo bez objektívneho dôvodu, jednoducho len preto, kým je. K diskriminácii dochádza, ak sa schopnosti, zručnosti a celkové pomery osoby neposudzujú individuálne, namiesto toho sa voči nej uplatňujú negatívne postoje, predsudky a stereotypné predpoklady založené na určitých osobných charakteristikách, ako je napríklad rasa, etnicita, náboženstvo alebo viera, pohlavie (rod), jazyk, sexuálna orientácia, zdravotné postihnutie, vek alebo iné postavenie. Diskriminácia môže nadobúdať rôzne formy, môže sa vyskytovať v rôznych oblastiach života a môže byť zamýšľaná, ale aj nezamýšľaná. Diskriminácia rezultuje do vylučovania a odmietania ľudí, ako aj do popierania ich práv.

Diskriminácia a ľudské práva

Máte právo uplatňovať si vaše ľudské práva na základe princípu rovnosti spoločne s inými jednotlivcami, bez diskriminácie.  Zákaz diskriminácie je jedným z fundamentálnych princípov uplatňovania všetkých ľudských práv. 

Rôzne zákony upravujú rozličnú formu ochrany pred diskrimináciou. 

Podľa práva ľudských práv je právo na rovnosť (rovné zaobchádzanie) a nediskriminácie chránené dvoma spôsobmi. V niektorých zákonoch zákaz diskriminácie nevystupuje ako osobitné právo, ale len v súvzťažnosti s inými základnými právami a slobodami zaručenými príslušnými zákonmi.  Vláda musí napríklad rešpektovať vaše právo na súkromie a rodinný život či právo na spravodlivý proces bez diskriminácie. 

príklad Takýto prístup vidíme v prípade Európskeho dohovoru o ľudských právach. Článok 14 Dohovoru stanovuje, že práva priznané Dohovorom musia byť zabezpečené bez diskriminácie na základe akéhokoľvek dôvodu. Sťažnosť proti namietanej diskriminácii môže byť teda uplatnená len vtedy, ak sa vzťahuje na niektoré iné právo priznané Dohovorom.

V zmysle niektorých iných zákonov vystupuje však zákaz diskriminácie ako autonómne, osobitne stojace právo, priamo nenaviazané na žiadne iné zákonné právo. Nezáleží teda na tom, či zároveň existuje iné zákonné právo a či to iné právo bolo porušené.

Záväzky štátu

Zákaz diskriminácie zahŕňa pozitívne aj negatívne záväzky na strane štátu. Negatívny záväzok znamená to, že štát samotný, konkrétne štátne a verejné orgány nesmú diskriminovať. Tento záväzok sa niekedy nazýva aj zákaz „vertikálnej diskriminácie“. Znamená to, že štát sa musí vyvarovať toho, aby prijímal zákony, opatrenia, politiky a programy, ktoré sú diskriminačné a že verejnoprávne orgány nesmú uplatňovať a vykonávať zákony a politiky diskriminačným spôsobom. Parlament napríklad nemôže prijať zákon stanovujúci, že do policajného zboru sa môžu prijímať len muži a nie ženy. Štátny úrad nemôže odoprieť príspevok v nezamestnanosti pre Rómov či Moslimov. 

príklad Ústava Slovenskej republiky deklaruje: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach“, ďalej, „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“

Právo na rovné zaobchádzanie tu vystupuje ako „akcesorické“ právo, rovnako ako v článku 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Môže byť namietané len v spojení s ochranou konkrétnych základných práv a slobôd zakotvených v Ústave. 

Ústavný súd v jednom zo svojich nálezov konštatoval: „Základným cieľom čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy je ochrana osôb (právnických a fyzických) proti diskriminácii zo strany orgánov verejnej moci. Tento článok ústavy nemá priamy horizontálny účinok, čo znamená, že sa neuplatní vo vzťahoch medzi osobami súkromného práva.“

Rovnosť sa však nedá dosiahnuť, ak záväzok nediskriminovať platí len pre verejnoprávne orgány. Štát má preto aj pozitívny záväzok zabezpečiť, aby k diskriminácii nedochádzalo ani prostredníctvom konania súkromných osôb. V takýchto prípadoch sa prijímajú špeciálne zákony upravujúce rôzne oblasti života v záujme ochrany pred diskrimináciou so zreteľom na charakteristiky uvedené vyššie.

príklad V nadväznosti na pristúpenie k Európskej únii prijala Slovenská republika osobitný zákon upravujúci právo na rovné zaobchádzanie, takzvaný antidiskriminačný zákon, v záujme transpozície pôvodne dvoch základných smerníc Európskej únie o rovnom zaobchádzaní, tzv. rasovej smernicesmernice o rovnom zaobchádzaní v zamestnaní. Antidiskriminačný zákon stanovuje: „Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.“

Slovenský zákon používa termín „rovnaké zaobchádzanie“. V tejto Príručke však budeme používať termín „rovné zaobchádzanie“, pokiaľ nebudeme priamo citovať text zákona. Pri nediskriminácii totiž ide o zabezpečenie rovnosti a nie rovnakosti.

Zákon na Slovensku zakazuje diskrimináciu na základe celého radu dôvodov v oblasti zamestnania, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní. Osobný rozsah antidiskriminačného zákona sa vzťahuje na „každého“, t. j. zákon upravuje vzťahy nielen medzi štátom a fyzickými osobami, ale medzi súkromnými subjektmi a fyzickými osobami a medzi súkromnými osobami navzájom. 

Nie je napríklad dovolené zakazovať osobe z rómskeho etnika vstúpiť do nočného klubu alebo navštevovať školské vyučovanie alebo odmietnuť jej zdravotné ošetrenie. 

V určitých prípadoch môžu verejnoprávne orgány a inštitúcie prijímať opatrenia na podporu rovnosti a odstrániť prekážky, ktoré bránia istým skupinám osôb (napr. osobám so zdravotným postihnutím) užívať ich práva rovnakým spôsobom ako druhí. Na Slovensku má napríklad zamestnávateľ povinnosť prispôsobiť pracovné prostredie potrebám osoby so zdravotným postihnutím, i keď, neexistuje zvláštna povinnosť takéhoto charakteru vo vzťahu k zamestnancom bez postihnutia.

O tejto časti

V tejto časti nájdete informácie o dôvodoch, na základe ktorých je diskriminácia zakázaná. Tiež vám pomôže pri rozpoznávaní rozličných foriem diskriminácie.

Táto stránka používa súbory cookies. Viac info tu

×