Obmedzenie slobody prejavu znamená, že štát nejako zasahuje do prejavu vašich myšlienok. Zvyčajne sa to stane, keď štát vopred zakáže uverejnenie alebo vyjadrenie myšlienok (predbežné obmedzenie) alebo potrestá autora alebo vydavateľa po tom, čo už boli dané myšlienky prejavené (obmedzenie po uverejnení).

Predbežné obmedzenie

Predbežné obmedzenie je zamerané na zabránenie prejavu skôr, ako ho ostatní ľudia mali možnosť prijať. Príkladom opatrení predchádzajúceho obmedzenia je rozhodnutie súdu zakazujúce publikovanie článku alebo knihy alebo príkaz Rady pre vysielanie a retransmisiu zakazujúci vysielanie relácie v televízii alebo rozhlase.

Predbežné obmedzenia možno uplatniť iba vo veľmi výnimočných prípadoch a bolo by potrebné ich zdôvodniť veľmi závažnými dôvodmi, ako je napríklad potreba zabrániť podnecovaniu násilia voči určitej etnickej alebo náboženskej skupine.

Tieto opatrenia zasahujú do samotnej podstaty slobody prejavu, to znamená výmeny informácií a myšlienok medzi tými, ktorí si ich želajú dostať, a možnosti príjemcov formovať si o nich názor. Ústava Slovenskej republiky v čl. 26 ods. 3 uvádza: „Cenzúra je zakázaná.“

Súdy preto musia pri hodnotení, či sú tieto opatrenia prípustné alebo nie, uplatňovať veľmi prísne normy. Rozsudky prvostupňových slovenských súdov, ktoré uprednostňovali práva iných v rozpore so slobodou prejavu novinárov, ktorí diskutovali o závažných problémoch verejného života, boli zrušené a zmenené na súdoch vyššieho stupňa a ústavným súdom.

Obmedzenie po uverejnení

Cieľom obmedzení po zverejnení je sankcionovať autora, komentátora alebo vydavateľa po zverejnení prejavu. Spravidla sa to stane, keď súd alebo iné verejné orgány zistia, že prejavy sú nezákonné. Obmedzenia po zverejnení majú najčastejšie formu občianskoprávnych sankcií.

príklad Ak bola reputácia niekoho poškodená nepravdivými informáciami, žalovanému môže byť nariadené zaplatiť náhradu škody, odvolať nepravdivé informácie a/ alebo sa ospravedlniť danej osobe.

V zriedkavých prípadoch môžu byť uložené aj trestné a disciplinárne sankcie. Trestné sankcie sú najprísnejším typom trestu a musia sa preto uplatňovať iba v naozaj odôvodnených prípadoch. Napríklad s cieľom zabrániť podnecovaniu násilia, fyzického vyhrážania alebo podnecovaniu k nenávisti. Tieto sankcie musia byť vždy úmerné legitímnemu cieľu, ktorý sledujú.

príklad Ak zamestnanec nemocnice odhalí zdravotný stav slávnej osoby, môže byť potrestaný disciplinárnym postihom. Trestné stíhanie vedúce k trestu odňatia slobody však v tejto situácii pravdepodobne nebude primerané.

Zdroje

Právne normy 1

Ústava Slovenskej republiky

Účinná od 1. októbra 1992
Článok 26

Čítať zákon

Judikatúra 7

Mosley proti Spojenému kráľovstvu

Európsky súd pre ľudské práva
10. mája 2011

Čítať zhrnutie (po anglicky)