Nenávistné prejavy vs urážlivé vyjadrenia
Medzi tým, čo sa môže a nemôže považovať za prejav nenávisti je len tenká hranica. Aj keď možno urážlivé vyhlásenia alebo obsah ľahko rozpoznať, určenie, či ich možno považovať za nenávistné výroky, môže byť náročné.
Výrazy, ktoré sú iba urážlivé, nemožno automaticky považovať za nenávistné prejavy. Sloboda prejavu sa vzťahuje nielen na vyhlásenia alebo obsah, ktorý je prijateľný alebo je považovaný za neurážlivý alebo neutrálny. Rovnako sa vzťahuje na také vyjadrenia, ktorí urážajú, šokujú alebo sú rušivé. Preto je dôležité nenávistné prejavy starostlivo odlíšiť od iných urážlivých, nepopulárnych alebo extrémnych názorov a prejavov.
príklad Určité vyjadrenia môžu byť v rozpore s väčšinovým názorom, môžu sa javiť ako urážlivé a nenávistné, avšak samy o sebe nepodnecujú k nenávisti alebo k násiliu.
Princípy
Na rozlíšenie nenávistného prejavu od legitímnej verejnej diskusie je dôležité posúdiť nasledovné princípy:
- obsah určitého vyjadrenia
- súvislosti, za ktorých došlo k určitému vyjadreniu
- cieľ, ktorý autor vyjadrenia sledoval
- spôsob, akým publikum dané vyjadrenie vnímalo
Spravodajstvo o nenávistných prejavoch
Pri informovaní o problematike rasizmu alebo pri vysielaní verejných diskusií môžu tlač a médiá otvorene poukazovať na príklady nenávistných prejavov. Samotné informovanie o otázkach verejného záujmu sa však nemôže zamieňať s podporou samotných nenávistných vyjadrení.
príklad Novinár môže uverejniť rozhovor s rasistickou mládežníckou organizáciou, počas ktorého členovia organizácie vyslovujú svoje otvorene rasistické slogany. Novinár a vydavateľ však nemôžu niesť zodpovednosť za tieto slogany, ak sa od nich zjavne dištancujú a zverejňujú ich iba v záujme informovanie verejnosti o rasizme, ako o aktuálnej a značne diskutovanej spoločenskej téme.