Európsky súd pre ľudské práva
5. apríl 2005
Fakty
Sťažovateľ, pán Nevmerzhitsky, bol zadržaný vo vyšetrovacej väzbe. Sťažovateľ držal niekoľko časových období hladovku, počas ktorej bol väzenskými orgánmi nútene kŕmený a zistilo sa, že trpí niekoľkými dermatologickými chorobami.
Sťažnosť
Pán Nevmerzhitsky sa sťažoval na nedostatok potrebného lekárskeho ošetrenia a pomoci porušili jeho práva podľa článku 3 Dohovoru.
Rozhodnutie súdu
Súd zopakoval, že článok 3 absolútne zakazuje mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie, bez ohľadu na okolnosti a správanie obete. Pri posudzovaní toho, či je zaobchádzanie „ponižujúce“, musí Súd posúdiť, či jeho cieľom je dotknutú osobu ponížiť a pokoriť a či, pokiaľ ide o dôsledky, nepriaznivo ovplyvnilo jej osobnosť spôsobom nezlučiteľným s článkom 3. Absencia takéhoto účelu však nemôže s konečnou platnosťou vylúčiť konštatovanie porušenia tohto ustanovenia. V tomto prípade Súd poznamenal, že pán Nevmerzhitsky bol prvýkrát vyšetrený lekárom len jeden a pol mesiaca po tom, čo bol zadržaný. Pred zadržaním tiež netrpel žiadnou kožnou chorobou. Vo väzbe bol držaný aj napriek odporúčaniu nezávislého lekára na liečbu v špecializovanej nemocnici pre kožné ochorenia. Po tom, čo sťažovateľ pokračoval v hladovke, nebol niekoľko mesiacov vyšetrený lekárom. Taktiež nebola poskytnutá žiadna lekárska pomoc ani záznam o potrave, ktorá bola podaná počas násilného kŕmenia. Podľa názoru súdu to nebolo možné považovať za primeranú a primeranú lekársku starostlivosť vzhľadom na hladovku a choroby, ktorými sťažovateľ trpel. Súd teda konštatoval, že nedostatok adekvátneho lekárskeho ošetrenia pána Nevmerzhitského predstavovalo ponižujúce zaobchádzanie v rozpore s článkom 3 Dohovoru.