Európsky súd pre ľudské práva
31. január 2012
Fakty
Sťažovateľ, pán Kovalkovs, tvrdil, že mu bolo zabránené primerane vykonávať náboženské rituály vaišnavizmu (hnutie Hare Krišna). Sťažoval sa, že vo svojej cele nemôže čítať náboženské spisy, pretože jeho spolubývajúci majú tendenciu diskutovať o svojom nemorálnom životnom štýle pomocou nespočetných nadávok. Taktiež nesmel páliť vonné tyčinky a boli mu odobraté.
Sťažnosť
Sťažovateľ sa sťažoval, že došlo k porušeniu jeho slobody náboženského vyznania zaručenej v článku 9 Dohovoru.
Rozhodnutie súdu
Súd poznamenal, že článok 9 Dohovoru uvádza rôzne formy, ktoré môže mať prejav náboženstva alebo viery, konkrétne uctievanie, vyučovanie, praktizovanie a obrady. Zároveň nechráni každý čin motivovaný alebo inšpirovaný náboženstvom alebo vierou. Súd súhlasil s tým, že došlo k zásahu do slobody náboženského vyznania sťažovateľa. Zistil však, že zasahovanie bolo odôvodnené skutočnosťou, že vykonávanie náboženských rituálov vrátane pálenia vonných tyčiniek mohlo rušiť ostatných väzňov a ohroziť bezpečnosť a poriadok vo väzení. Súd zistil, že pánovi Kovalkovsovi bolo ponúknuté, aby používal väzenskú kaplnku na čítanie a meditáciu, ale túto ponuku odmietol. O vonných tyčinkách sa uvádzalo, že zvyčajne vytvárajú zápach, ktorý môže byť pre ostatných väzňov nepríjemný. Súd preto považoval zásah do slobody náboženského vyznania sťažovateľa za primeraný a opodstatnený a jeho sťažnosť zamietol ako zjavne nepodloženú.