Európsky súd pre ľudské práva
4. máj 2006
Fakty
Sťažovateľ, pán Kadiķis, bol zadržaný v cele policajného zaistenia. Celu musel zdieľať so štyrmi alebo piatimi ďalšími osobami. Bola tam len jedna drevená doska na spanie, o ktorú sa delili všetci zadržaní. Drevená doska nemala matrac a zadržaným nebola poskytnutá žiadna posteľná bielizeň.
Sťažnosť
Pán Kadiķis sa sťažoval, že podmienky jeho zadržania porušujú zákaz neľudského a ponižujúceho zaobchádzania.
Rozhodnutie súdu
Súd zopakoval, že zákaz neľudského a ponižujúceho zaobchádzania je absolútny bez ohľadu na správanie zadržaného alebo iné okolnosti. Povaha trestného činu, pre ktorý bol sťažovateľ zadržaný, bola preto pre posúdenie jeho sťažnosti podľa článku 3 Dohovoru irelevantná. Súd pripomenul, že štát musí zabezpečiť, aby osoba bola zadržiavaná v podmienkach, ktoré sú zlučiteľné s rešpektovaním jej ľudskej dôstojnosti. Pri posudzovaní toho, či je zaobchádzanie „ponižujúce“, musí Súd určiť, či jeho cieľom je ponížiť a pokoriť dotknutú osobu a či, pokiaľ ide o následky, nepriaznivo ovplyvnilo jej osobnosť spôsobom nezlučiteľným s článkom 3. Súd tiež poznamenal, že absencia cieľa ponížiť nevylučuje zistenie ponižujúceho zaobchádzania. V tomto prípade musel pán Kadiķis zdieľať úzky drevený stôl na spanie s tromi až štyrmi ďalšími osobami, čo znamenalo, že zadržaní museli spať veľmi blízko seba. Nebola poskytnutá ani posteľná bielizeň vrátane prikrývok. Súd považoval takéto zaobchádzanie za nezlučiteľné s rešpektovaním ľudskej dôstojnosti. Preto nedostatok posteľnej bielizne v kombinácii s inými nevhodnými podmienkami v cele porušil zákaz ponižujúceho zaobchádzania podľa článku 3 Dohovoru.